TÉMA : 7 otázok pre Košice - IGOR KOČIŠ

1.Sú podľa Vás Košice mestom športu? Máme dostatok možností pre športovanie  (aj to rekreačné)?

Myslím,že Košice sú mestom športu,nakoľko  v meste sa konajú rôzne športové podujatia, od malých až po veľké,celosvetové sportové akcie, ako Medzinárodný maratón Mieru. Košice podla mna žijú športom a je veľký záujem najmä o rekreačné športovanie medzi ľuďmi, ktorí sa chcú starať o svoje zdravie a celkovo majú vzťah k športu. No myslím, že by sa viac o rekreačný šport mohli zaujímať  najmä mládež, ktorá má dnes väčší vzťah k počítačom a zábave ako ku športu. Podľa mňa by veľkú úlohu mala zohrávať telesná výchova na školách,kde by sa mohol tento vsťah k športu vypestovať.                                                                     

2. Kedy a za akých okolností ste sa dostali ku kulturistike?

Ku kulturistike som sa dostal ako mladý 16 ročný chalan v podstate náhodou, keď som začal doma cvičiť najmä preto, aby som pribral, bol som veľmi štíhly a mal som dosť veľa energie, a ako každý mladý chalan som hrával hokej či futbal na ulici. Po pol roku cvičenia doma som sa dostal cez konkurz do kulturistického oddielu, ktorý viedol môj doterajší tréner Milan Čížek a  v súčasnosti ma zastrešuje Vojenské športové centrum VSC Dukla Banská Bystrica, kde pôsobím už 8 rokov a vytváraju mi ideálne podmienky pre vrcholový šport. V podstate kulturistika je individuálny šport , čo mi aj vyhovuje, výsledky závisia len odo mňa a nie sú závislé od kolektívu, aj keď rozhodne má vplyv takisto aj tréner, ktorý by mal motivovať a viesť.

3. Aký typ motivácie, trénerského prístupu preferujete? Máte radšej od trénera/trénerky povzbudzujúce slová typu „dokážeš to“ alebo Vám vyhovuje skôr výbušný cholerický typ?

Moj tréner zo začiatku veľmi málo chválil, resp. , nikdy som nevedel na čom som,tak som sa snažil čo najlepšie, aby žiadna kritika nepadla, ale postupne som sa naučil aj z mimiky vycítiť  názor, čo som vtedy bral ako dosť negatívny postoj, ale postupom času som to vzal ako jedinú cestu ako prinútiť zverenca trénovať a diétovať čo najlepšie. Ja osobne nie som až za taký prístup a občas treba aj pochváliť a povzbudiť, ale na druhej strane to môže vyvolať spokojnosť so samým sebou a potom dochádza k stagnácii. Takže sa prikláňam k tomu druhému typu prístupu, aj ked niekomu sa to môže zdať ako nepríjemné..

4. Zažili ste niečo ako abstinenčný príznak, keď ste z nejakého dôvodu nemohli trénovať?
Ako ste túto situáciu vyriešili?

Abstinenčný príznak v pravom slova zmysle ani nie, to by asi prišiel keby som nemohol nič robiť niekoľko týždňov. Ale po súťaži som si zvykol dávať dvojtýždňovú pauzu kôli regenerácii a kôli celkovému oddychu organizmu a vtedy to bolo náročné najmä na psychiku, no dnes aj po súťaži trénujem ďalej, hoci len prídem na tréning, pomotám sa tam, ponaťahjuem sa, ale aspoň mám dobrý pocit.  A naposledy to bolo po operácii ramena, kedy som asi dva týždne nemohol trénovať, ale inak hneď po príchode z nemocnice som zacal rozcvičovať ramená, takže nebolo to až také strašné. Takže si myslím, že mňa by zastavilo od cvičenia jedine vážnejšie zranenie... A ak som bol bežne chorý, že som nemohol medzi ľudí,tak som si doma vždy zacvičil aspoň s expanderom a to mi stacilo na tú chvíľu ..

5. Prečo by sa Košičania mali aktívne venovať kulturistike? Máme v meste kvalitné podmienky pre tento šport?

Hm,ťažká otázka,kulturistika je veľmi ťažký šport, neviem ktorý šport si vyžaduje celoročnú drinu bez akejkoľvek nedostatočnej životosprávy a správneho  tréningu. Ja by som skôr odporučil kondičnú kulturistiku, ale to je dnes pod názvom fitness, teda ako životný štýl. Posilňovaním sa dá veľmi dobre formovať telo, ženy sa vedia zamerať na problémové partie a muži sa zas môžu venovať buď naberaniu svalovej hmoty, resp. takisto ako ženy, chudnúť a formovať telo, spevňovať ho. A pravidelným športovaním sa nielenže budeme lepšie cítiť, ale aj mladšie vyzerať. Ale skôr narodeným a aj začiatočníkom by som odporúčil osobného trénera, ktorý dokáže skrátiť cestu k cieľu a zároveň vie motivovať a pomôcť pri tréningoch. Čo sa týka podmienok, tak v meste je veľa fitnesscentier či posilnovní, len málo vyhovujú mne, kde by som sa mohol plne pripraviť na súťažnú sezónu a niekde ani nechcú majitelia, aby ku nim chodili vrcholoví kulturisti a takisto by som privítal, keby niektorí majitelia brali väčší ohľad na športovcov a vychádzali im v ústrety. Ale celkovo si myslím, že je dosť fitiek a poslednú dobu sa aj začínajú plniť mladými ľuďmi a aj v produktívnom veku, a dúfam, že to nebude len sezónna záležitosť.

6. Akí sú fanúšikovia v Košiciach? Čo Vám imponuje a naopak, čo Vám prekáža na ich správaní?

Myslím, že fanúšikovia v Košiciach vedia dobre povzbudzovať a myslím, že ich máme dosť, len škoda, že sa v Košiciach málo organizujú, teda vôbec podujatia kulturistické, pretože si myslím, že by bol o ne veľký záujem. Pred štyrmi rokmi, keď sa konali v Bratislave Majstrovstvá Európy, prišli moji kamaráti a zároveň fanúšikovia ma povzbudiť a podporiť a bolo to niečo neskutočné, keď celá hala skandovala moje meno a kričala. A čo mi prekáža? No nielen v Košiciach, ale aj v iných mestách ,ak sú príliš hluční a ak sa vyjadrujú nemiestne na niektorých pretekárov, ktorí si prišli zasúťažiť. Celkovo môžem povedať, že fanúšikovia sú rôzni.

7. Ktoré miesta, pohľady na Košice považujete za krásne?

Ja považujem mesto Košice za najkrajšie mesto na Slovensku a to nielen preto,že tu žijem.No najmä v lete keď sa prejdem po Hlavnej ,alebo keď si vychutnávam dobrú kávu na terase a pozorujem okoloidúcich ľudí, tak vtedy si všímam a vnímam atmosféru mesta a ľudí. Vtedy sa cítim v pohode. Ale aj okolie Košíc je veľmi pekné, napr. dávnejšie, keď som bol mladší sme s kamarátmi chodili na Košickú Belu, kde sme sa mohli vykúpať, zahrať futbal a aj dobre najesť a mali sme na okolo prírodu. Alebo košická Zoo v Kavečanoch sa mi veľmi páči a vytvára príjemný pohľad na mesto.

Ďakujeme za rozhovor!